Cez vianočné prázniny sme boli v Nízkych Tatrách u uja Fera. On je horárom. Skoro ráno vstával a aj mňa vytiahol z . Povedal: – Ideme!
Rýchlo som si obliekol a . A už sme ťahali po lesnej ceste.

Na saniach bolo seno pre a . V koši sme mali pre ,

žltú pre a pre . Všetko sme dávali do kŕmidla.

Potom ujo Fero povedal: – Vieš, Zolo, tie zvieratá veľmi potrebujú cez zimu našu pomoc. Ťažko by našli potravu. Často aj hladujú. Keď bude slnko svietiť dlhšie, sneh sa roztopí a zvieratá opäť nájdu potravu ľahšie. Preto sa musíme o nich starať, aby prežili takú tuhú zimu, ako je aj táto.